Sedeli vedľa seba - blízko, a predsa dostatočne ďaleko, aby medzi nimi mohol dýchať okamih. Nepotrebovali slová, lebo pohľadmi si hovorili viac, než by zvládli v celých vetách. V ich tichu nebolo prázdno, ale pokoj, aký vzniká len vtedy, keď si na správnom mieste s tým správnym človekom.